Benátky
Nikdy počas roka nebýva v meste na lagúne toľko ľudí ako vo februári počas tradičného karnevalu. Ani tento rok nebol výnimkou, ba čo viac, ľudí ešte pribudlo.
Benátska republika sa rozvíjala do začiatku 16. storočia. Jej vplyv začal upadať v dôsledku prenikania Osmanov do Európy, objavenia Ameriky a nových ciest do Orientu, s čím súvisel nárast konkurencie. Koniec samostatnosti znamenal rok 1797, keď vládu na republikou prevzal Napoleon Bonaparte I. Po jeho porážke sa stali Benátky súčasťou Rakúskeho mocnárstva, od roku 1866 sú súčasťou Talianskej republiky.
Dni karnevalu ako koniec fašiangov si najviac užívajú protagonisti odetí v bohato zdobených kostýmoch s maskami, ktorí sa promenádujú Námestím svätého Marka a priľahlými uličkami. Krásna je ich gracióznosť, s akou sa pomaly a dôstojne presúvajú a pózujú záujemcom, ktorí si ich chcú odfotiť. Kostýmy sú z drahého materiálu a šijú sa podľa odevov, ktoré sa nosili v časoch renesancie či baroka. Neodmysliteľnou súčasťou sú klobúky s honosným perami, načesané parochne. Maskované postavy si nosia vlastné zrkadlá, v ktorých sa kochajú svojou vizážou. Masky sú súčasťou Benátok odnepamäti, tradície karnevalu siahajú až do 11. storočia. Zábavy boli zárukou anonymity a na niekoľko dní sa zahladili sociálne rozdiely. Zamaskovaní obyvatelia mesta sa takto nikým nepoznaní venovali neviazanej zábave. V stredoveku patrila výroba masiek k prosperujúcim remeslám. Vyrábali sa z kože, vosku, papiera alebo z porcelánu. Prvé masky sa inšpirovali komédiou dell’arte, postupne vznikali stovky ďalších, vychádzali z motívov tarotových kariet či z kabalistických symbolov. K najčastejšie noseným maskám s tradíciou niekoľkých storočí patrí pochmúrna biela maska volto. Pôsobí chladno až kruto a zvyčajne sa nosí s dlhým plášťom a trojrohým klobúkom. Traduje sa, že v časoch Benátskej republiky toto preoblečenie použil nejeden vrah. Kolombína je polovičná maska, často zdobená zlatom, striebrom a perím. Rovnako ako ostatné masky sa pripevňuje na tvár zaviazaním stužky na zátylku.
Dottore je maska s dlhým zobákom. Patrí k najbizarnejším. Jej nápadný dizajn má korene v histórii. V 17. storočí francúzsky lekár zaviedol masky pri liečení nakazených pacientov. Výrezy na oči pripomínajú doktorské okuliare. Oretta je oválna maska so širokými otvormi na oči ukončená závojom. Symbolizuje nemého sluhu, slúžku. Najväčšiu výstrednosť dosiahol karneval v 18. storočí. V 19. storočí však začal upadať, až takmer úplne zanikol. Znovu bol obnovený v roku 1979 a odvtedy každoročne láka do Benátok státisíce návštevníkov.
Mesto palácov
Benátky ležia v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora. Na ploche niečo vyše 7 štvorcových km sa nachádza okolo 15 000 domov, z nich je 285 palácov. Nikde inde na svete nie je taká koncentrácia palácových stavieb ako práve tu. Parky nehľadajte, na tie boli pozemky vždy príliš drahé. A chýbajú tiež lavičky v meste. Ak si chce niekto posedieť, na to tu má reštaurácie, kaviarne, bistrá. A miestny personál už číha, aby mohol čo najviac ponúknuť a čo najviac zinkasovať. V tomto meste sa nedá šetriť, návštevník musí byť veľkorysý a pripravený dopriať sebe i druhým. Na vychutnanie atmosféry vám odporúčame stráviť tu minimálne tri dni. Pri pohľade na dennodenné masy turistov sa natíska otázka, ako tento rušný život znášajú Benátčania, no vysvetlenie je jednoduché, väčšina (176 000 obyvateľov) býva mimo lagúny v mestách Mestre a Marghera.
Výstavný salón
Centrom mesta je Námestie svätého Marka – Piazza San Marco. Vďaka jej elegancii, architektonickému súladu, kráse a výnimočnosti pamiatok ju považujú za „výstavný salón“ Benátok. Skladá sa z dvoch urbanisticky a architektonicky spojených častí: vlastného Námestia svätého Marka a zo severne sa rozkladajúcej Piazzetty dei Leoncini, pomenovanej podľa dvoch sôch levov. Nachádzajú sa tu najvýznamnejšie stavby - Bazilika svätého Marka, Dóžov palác, Zvonica svätého Marka.
Námestie ohraničujú budovy s Hodinovou vežou, budovy starej a novej prokuratúry - Procuratie vecchie, Procuratie nuove - a Ala Napoleonica. V nej je múzeum výtvarného a sochárskeho umenia Civico Correr, ktorého podstatnú časť tvorí súkromná zbierka bohatého Benátčana Teodora Correra.
Arkádová pasáž prechádzajúca všetkými troma budovami prokuratúry a lemujúca plochu námestia je posiata obchodíkmi a kaviarňami, najznámejšia je preslávená Caffe Florian z roku 1720. Najvyššou stavbou mesta (98,6 m) je zvonica Campanile di San Marco, odkiaľ sa núka fantastický pohľad na historické centrum mesta.
Peter Michalka
Článok bol uverejnený v časopise Eurotelevízia dňa 21.3.2015