Belfast – mesto tolerancie
Pri vyslovení názvu mesta sa mnohým vyjaví v pamäti spomienka na udalosti, ktoré sa začali v roku 1968 a trvali až do roku 1994. Priamo súviseli s náboženskou nenávisťou a intoleranciou medzi protestantmi a katolíkmi žijúcimi spolu dlhé roky v napätí. V roku 1969 muselo približne 8 000 katolíckych rodín v štvrti Falls opustiť svoje domovy pod tlakom protestantov.
Celé Írsko bolo až do roku 1921 súčasťou Veľkej Británie, v uvedenom roku však väčšia časť územia ostrova vyhlásila samostatnosť a vznikla Írska republika. Len na území severnej provincie Ulster zostalo šesť grófstiev z deviatich pod správou Veľkej Británie, z čoho pramenili v nasledujúcich rokoch mnohé problémy. Belfast sa stal hlavným mestom Severného Írska, naďalej v ňom však žila aj katolícka menšina obývajúca predovšetkým spomenutú štvrť Falls.
Oblasť dnešného mesta sa začala rozvíjať v 17. storočí, štatút mesta udelila kráľovná Viktória až v roku 1888. Dodnes ide o ekonomicky najrozvinutejšiu oblasť celého ostrova, ktorý má približne 3,7 milióna obyvateľov žijúcich na rozlohe 70.282 km2.
Severné Írsko z toho zaberá 14 120 km2 a má okolo 1,5 milióna obyvateľov. V Belfaste dnes žije približne 280 000 obyvateľov.
Do mesta môžeme sa dostať letecky, po mori, alebo dialnicou smerujúcou z juhu z hlavného mesta Írskej republiky Dublinu, ktorú sme použili aj my. Vďaka členstvu v Európskej únii a Schengenskej dohode pri prechode hranice vôbec netušíte, že ste nejakú hranicu vôbec prešli.
V súvislosti so spomínanými udalosťami sme sa rozhodli ísť pozrieť najprv do katolíckej štvrte Falls, ktorá bola najviac poznačená konfrontáciami protestantov s katolíkmi, keďže hraničí s protestantskou štvrťou Shankill. V roku 1969 na požiadanie Kráľovskej ulsterskej polície nasadili na potlačenie nepokojov britskú armada, ktorá prirodzene podporovala protestantov. V určitých obdobiach prerástol konflikt do otvorených bojov, pri ktorých britskí vojaci strieľali ostrými nábojmi do obyvateľstva vrátane detí. Armádu považovali miestni katolíci za okupantov a táto skutočnosť oživila znova činnosť Írskej republikánskej armády (IRA) bojujúcej proti britskej prítomnosti násilnou formou vrátane bombových útokov a atentátov. Prívrženci tejto armády sa považujú za pokračovateľov rebélie proti Britom z roku 1916. Naopak Briti a protestanti ich považovali za teroristov a tak s nimi aj zaobchádzali. Tieto udalosti sa zaznamenali formou nástenných malieb na mnohých pouličných stenách a domoch. Dnes ich však vidieť už našťastie veľmi zriedkavo. Od roku 1994po podpise prímeria panuje pokoj a západný Belfast je opäť bezpečný.
Aj keď je IRA zakázanou organizáciou, jej politická reprezentácia, strana Sinn Fein na čele s charizmatickým Gerrym Adamsom je dnes zastúpená priamo v miestnom parlamente aj v mestskom zastupiteľstve na radnici.
Samotné mesto na prvý pohľad prekvapí krásnou zástavbou vo viktoriánskom štýle, ktorá jednoznačne viacej pripomína mestá britské než írske. Jadro mesta tvorí námestie Donegall Square, v strede ktorého sa nachádza nádherná neoklasicistická radnica postavená z bieleho portlandského kameňa. Podobnú ťažko niekde vidieť. Stavba má výraznú hlavnú kupolu čnejúcu do výšky 52 metrov, ktorej stavba bola inšpirovaná kupolou katedrály St. Paul´s v Londýne . Okrem toho je zdobená vežičkami, malými miskovitými kupolami a ornamentami. Je možné zúčastniť sa na prehliadke interiérov, len sa treba pre veľký záujem vopred objednať. Pri výzdobe interiéru bolo použitých veľa vzácnych materiálov, počnúc mramorom až po krásne koberce. Hlavná zasadacia miestnosť je zariadená nádherným ručne vyrezávaným dubovým nábytkom zhotoveným v dielňach, kde sa vyrábal aj nábytok pre parník Titanic. Miestna sprievodkyńa s veľkým oduševnením vysvetlí bohatú symboliku v zdobení priestorov. Môžem jednoznačne povedať, že takých krásnych budov radnice je na svete veľmi málo. Pred budovou radnice sa nachádza socha kráľovny Viktórie upierajúcej svoj pohľad smerom na protestantskú štvrť Shankill. Pod sochou je bronzové súsošie muža s kladivom a loďou, ženy s kolovrátkom a študenta predstavujúce typickú rodinu z Belfastu. Postava muža symbolizuje, že práve v tomto meste sa nachádzajú lodenice, kde bol postavený aj legendárny “nepotopiteľný” parník, Titanic. Jemu je venovaný pamätník umiestnený vľavo od vchodu do radnice. V severozápadnom rohu námestia sa nachádza Linen Hall Library, najstaršia belfastská knižnica pochádzajúca z roku 1788.
Po prehliadke radnice je vhodné vybrať sa smerom na sever hlavnou nákupnou tepnou Donegall Place pokračujúcou cez Royal Avenue smerom ku katedrále St. Anne. V krásnych viktoriánskych budovách na hlavnej ulici sa nachádzajú módne obchodné domy ponúkajúce známe svetové značky. Neorománska protestantská katedrála, ktorej stavba sa začala v roku 1899, je charakteristická mohutným západným portálom a strohejším interiérom. Nachádza sa tam jediná hrobka, v ktorej je pochovaný lord Edvard Henry Carson, tvrdý bojovník proti írskej samospráve. Úprimne veril, že Írsko nemôže existovať bez Veľkej Británie, a preto pre protestantských Írov je hrdinom, naopak pre republikánov je zradcom národa.
Ďalej na sever je možné dostať sa na kopec Cave Hill s miestnym hradom Belfast Castle a zoologickou záhradou. My sme sa od katedrály vybrali po ulici Exchange Street k pamätníku princa Alberta, manžela kráľovny Victorie, po smrti ktorého v roku 1861 kráľovna až do vlastnej smrti v roku 1901 neodložila smútočné šaty. Samotný Albert mesto Belfast nikdy nenavštívil, napriek tomu jeho pamätník Prince Albert Memorial Clock Tower patrí medzi najväčšie, ktoré mu postavili. Pamätník je hodinovou vežou vychýlenou na vrchole takmer 1 meter od zvislej osi a pripomína tak šikmú vežu v Pise.
Od pamätníka to už nie je ďaleko k rieke Lagan, cez ktorú sa klenie krásny most silne pripomínajúci most Alexandra III. v Paríži. Na nábreží rieky je vybudovaná pekná promenáda s pôsobivou modernou koncertnou sálou Waterfront Hall s kapacitou 2 000 návštevníkov, hotel Hilton a obrovský zábavný complex Odyssey s krytou halou pre 10 000 návštevníkov, kinami, výstavnými priestormi a množstvom pubov, reštaurácií a obchodov. Takúto promenádu môžu Belfastu skutočne všetci závidieť. Oproti na druhom brehu rieky sa rozprestiera pekná bytová zástavba Laganside. Rieka Lagan ústí neďaleko odtiaľto do zátoky Belfast Lough, kde sa nachádzajú známe lodenice Harland & Wolff, v ktorých bol postavený parník Titanic. V letných mesiacoch je možné uskutočniť po rieke Lagan okružnú plavbu okolo mesta.
Keď prejdeme kúsok po promenáde, dostaneme sa k mohutnej budove Justičného paláca, kde je zaujímavé pohybovať sa v čase obeda, keď vychádzajú z budovy sudcovia v tradičných britských sudcovských talároch s parochňami na hlave. Ponáhľajú sa do okolitých reštaurácií, kde aj počas obeda riešia pracovné záležitosti. Opustiac tieto miesta prejdeme do štvrte Entries vymedzenej ulicami Anna Street a High street, pod ktorou preteká rieka Farset. Tu sa nachádzajú malebné úzke uličky dýchajúce atmosférou 18. storočia a mnohé známe krčmy, medzi nimi aj najstaršia v meste White´s Tavern. V neďalekej ulici Waring Street stojí budova vojenského pamätníka War Memorial Building s výstavou informujúcou o podiele Severného Írska na udalostiach 2. svetovej vojny. Opodiaľ sa nachádza krytá tržnica, ku ktorej nás zaviedla typická rusovlasá írska dievčina, pre ktorú sme boli určitými exotmi. Rozhodne sa tam Slováci vyskytujú veľmi zriedkavo. V tržnici je okrem čerstvej zeleniny, ovocia, mäsa, rýb možné kúpiť aj jedlo na priamy konzum. Jedine tu sa nám podarilo nakupovať za eurá, všade inde bolo nutné platiť britskými librami. Tento prejav britského konzervatizmu v období dnešnej finančnej krízy iste dlho prežije.
High Street vyúsťuje na ulicu Donegall Place, ktorou sa dostaneme znova k budove radnice. Za ňou sa pri budove BBC nachádza prekrásny katolícky kostol St. Malachy´s Church, ktorý je považovaný za najkrajšiu viktoriánsku stavbu v Belfaste. V interiéri je nádherná neogotická vejárovitá klenba inšpirovaná kaplnkou kráľa Henricha VII. v londýnskom kostole Westminster Abbey, kazatelnica s baldachýnom a mramorový oltár.
Odtiaľto sa môžeme vybrať smerom na juh do univerzitnej oblasti, ktorej súčasťou je aj Golden Mile. Táto zlatá míľa sa začína pri Grand Opera House, budove opery na Great Victoria Street a pokračuje až k univerzite. Tu sa nachádza veľa reštaurácií a pubov vyššej cenovej kategórie, to však nebráni tomu, že je tu tamer vždy plno a je problémom nájsť miesto na sedenie. To platí najmä pre najvyhlásenejší podnik Crown Liquer Saloon
s neopakovateľnou atmosférou. Steny aj strop interiéru sú obložené drevom rôznych farieb s prevažujúcou karmínovo-červenou, výčapný pult v tvare písmena S je vyzdobený vyrezávanými drevenými prepážkami. Ale najviac určite zaujme sedenie v drevených oddelených boxoch pripomínajúcich vlakové kupé, do ktorých nepreniká hluk z celého podniku a môžete si tu do sýtosti vychutnať ojedinelú chuť známeho írskeho piva Guinness pochádzajúceho z pivovaru v Dubline. Je až symbolické, že práve pivo zjednocuje obyvateľov oboch častí ostrova.
Po konzumácii piva už nepokračujeme ďalej k univerzite a k botanickej záhrade, vychutnávame si pohodu a kľud.
Belfast patrí svojou polohou, architektúrou a celkovou atmosférou medzi najzaujímavejšie mestá, aké som kedy videl a rozhodne môžem jeho návštevu každému odporúčať.
Peter Michalka
Článok bol uverejnený v časopise Život dňa 28.4.2011