V starom kabáte
Uplynulý víkend sa uskutočnil ďalší ročník medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour. Verejnosť sa orientuje predovšetkým na prítomnosť cestovných kancelárii ponúkajúcich pobyty na oddych a cesty za poznaním v zahraničí. Už zopár rokov je aj táto ponuka oklieštená a veľtrhu sa nezúčastňujú najväčšie subjekty pôsobiace na našom trhu. Príčinou je verejné tajomstvo, ktorým sú vysoké náklady na prenájom prezentačnej plochy.
A zároveň aj vývoj súvisiaci s rozširovaním možností prezentácie prostredníctvom vlastných webových stránok a vydávané katalógy voľne prístupné v cestovných kanceláriách.
Trochu iná situácia je v prezentácii národných stánkov a subjektov pôsobiacich v domácom, resp. aktívnom cestovnom ruchu. Tradične sa veľtrhu oficiálne zúčastňujú Česká republika, Maďarsko, Rakúsko, Chorvátsko a ďalšie. Naopak, tradične chýbalo napríklad Nemecko, či tento rok aj Španielsko. Po rokoch sa ale prišlo predstaviť Slovinsko.
Slovensko sa tento rok prezentovalo ako vždy prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (ďalej SACR) a sústredilo svoju expozíciu predovšetkým na blížiace sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. V stánku bola zriadená malá plocha simulujúca ľadovú plochu, na ktorej sa hrali deti, prípadne vystúpili nejaké tanečné skupiny. Spomenutú športovú udalosť roka a samotný hokej podporili svojou autogramiádou aj dvaja naši známi hokejisti.
To snáď ale bolo jediné, čím sa tohtoročná prezentácia Slovenska na veľtrhu odlišovala od prezentácii z minulých rokov. Tak ako v minulosti, i tento rok boli návštevníkom ponúkané staré prospekty majúcu minimálnu výpovednú hodnotu a sústrediace sa viac menej len na plošné zobrazenie niektorých zaujímavých lokalít. Dlhé roky chýbajú prezentačné materiály, ktoré by predstavili krajinu ako celok s ponukou konkrétnych aktivít v daných regiónoch, mapkami, ponukou ubytovaní v daných lokalitách, možnosťami stravovania a podobne.
V ponúkaných materiáloch potenciálny návštevník spravidla len získa informáciu o nejakej lokalite, nezistí však, kde to je, ako je možné sa tam dostať, čo sa tam dá robiť, kde je možné sa najesť, kde sa dá prespať. Prospekty sú bez nápadov a invencie, ich rozsah radšej ani nebudem komentovať. Podľa mojich informácii je v SACR zamestnaných len na marketingu okolo 20 ľudí. Zámerne som uviedol slovo zamestnaných a nie pracujúcich. Pretože ak by platilo druhé slovo, tak by to bolo vidieť aj na výstupe ich činnosti.
O cestovnom ruchu sa u nás už tak veľa nahovorilo, aké je to perspektívne odvetvie národného hospodárstva, že by to už bolo na viaceré knihy. Ale málo sa v tejto oblasti koná, financovanie podpory cestovného ruchu a jeho propagácie je roky silne poddimenzované. Keď sme aj mali v uplynulých rokoch finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, boli väčšinou využité na nezmyselnú reklamu v domácich denníkoch a časopisoch, alebo na výstavbu hotelových zariadení, či športových areálov pre vybrané súkromné subjekty. Peniaze sa nedostali tam, kde by ich krajina potrebovala a kde by niekedy aj menšia čiastka bola niekomu veľmi nápomocná. Dlhoročnou a stálou bolesťou činnosti SACR sú neustále sa meniaci riaditelia majúci mnohokrát veľmi ďaleko k cestovnému ruchu. Ich najlepšou kvalifikáciou býva správne stranícke tričko, prezentujúce niektorého z posledných víťazov volieb. Písať o týchto záležitostiach by však bolo nosením dreva do lesa.
Bolo by už viac ako načase, aby sa kompetentní pracovníci uvedenej agentúry zaujímali o to, ako to robia napríklad naši susedia v Českej republike, alebo v Maďarsku. Skutočne netreba chodiť ďaleko, stačilo už pred mnohými rokmi nechať sa inšpirovať pri tvorbe prospektov týmito krajinami a úroveň našej prezentácie by sa výrazne zlepšila.
Pri rozhovore s rakúskymi vystavovateľmi padli pochvalné slová na maďarský stánok, ktorý bol ako celok krásne vytvorený a zaujal aj modernými prvkami prezentácie.
Nechcem sa rozpisovať o obsahovom a grafickom spracovaní prospektov týchto krajín, každý súdny návštevník veľtrhu si vytvoril svoj obraz. V stánku Českej republiky dávali napríklad aj DVD s kalendárom podujatí na rok 2011, DVD s 1000 panoramatickými pohľadmi krajiny, či encyklopédiu vekov, resp. technické pamiatky atď. Vždy sú v stánku ponúkané prospekty jednotlivých regiónov s možnosťami aktivít, ubytovania, stravovania, proste v podobe, ako to každý potenciálny návštevník očakáva. Mnohí to vedia pochopiť, len u nás sa stále nevedia nájsť ľudia, ktorí by to chceli a vedeli pochopiť a spraviť.
Treba vysoko oceniť snahu a aktivitu mnohých tuzemských regiónov, miest, kúpeľov, hotelov, či reštaurácii, ktoré sa snažia spropagovať. Len každý sa hrá na svojom piesočku a niekedy je ťažko sa orientovať v tom množstve malých prospektov a letáčikov a vybrať si to správne. Ako príklad pre toto tvrdenie môžem uviesť prezentáciu Oravy, nebola však jediná.
A práve tu je veľká výzva pre SACR, aby sa zaoberala jednotlivými regiónmi, aktivitami, službami, spracovala ich možnosti cestovného ruchu a spolupracovala s ľuďmi, ktorí o takú prácu majú záujem.
Niektorí vystavovatelia mali aj prospekty v kombinácii s anglickým, poľským, či maďarským jazykom. Veľmi sa zabúda na nemecké verzie a nemyslí sa na potenciál klientov práve z tejto jazykovej oblasti. Veď Rakúsko, či Nemecko sú nám historicky i geograficky najbližšími krajinami západnej Európy. Ak by sme na to len trochu mysleli, turisti z uvedených krajín by prišli určite vo väčšom počte ako dosiaľ.
Zaujalo ma aj pečenie pravého skalického trdelníka v stánku mesta Skalica. Mnohí návštevníci si ho aj chceli priamo kúpiť, nebolo to však možné, bola len možnosť ochutnať ho. A tu ma napadá paralela s výstavou cestovného ruchu Ferienmesse vo Viedni, kde piekli trdelník priamo v maďarskom pavilóne a aj predávali kus za 4 eur. My máme skalický trdelník zaregistrovaný na papieri priamo v Bruseli ako národný produkt, ale Maďari ho prezentujú celému svetu, zarábajú na ňom, robia si pozitívnu reklamu a z nás srandu.
Slovensko má veľa čo ponúknuť potenciálnym návštevníkom, za uplynulé roky sme však pre prezentáciu týchto možností spravili žalostne málo a som skeptikom pri pohľade do budúcnosti. SACR zostane pravdepodobne ešte dlhý čas v starom kabáte.
Peter Michalka
Článok bol uverejnený v týždenníku Týždeň dňa 7.3.2011