Kone v Bábolnej
Na celom svete je len niekoľko žrebčínov, ktoré sa môžu pochváliť, že sa zaoberajú chovom plnokrvných arabských koní takmer dve storočia. Patrí medzi ne aj štátny žrebčín v Bábolnej v Maďarsku, len pár kilometrov za pohraničným mestom Györ.
Žrebčín založili na podnet kapitána kavalérie Józsefa Csekonicsa v roku 1789 na pozemkoch, ktoré získali od grófa Szapáryho.
Historicky bol prelomový rok 1836, keď do chovu získali zo Sýrie plemenného žrebca Sharya, ktorý má dnes v centrálnej časti parku krásnu sochu. Podľa neho sú arabské kone z miestneho chovu registrované pod menom Sharya Arab a od roku 1988 predstavujú samostatnú chovnú líniu uznanú Svetovou organizáciou arabských koní.
Vari najznámejším zo všetkých vojenských veliteľov žrebčína v Bábolnej bol Mihály Fadlalla el Hedadk, ktorý prišiel do Uhorska ako 16-ročný spolu so stádom koní kúpených v Sýrii. Ako chlapca ho k jednému z nich viazalo také silné puto, že ho nechcel opustiť ani keď ho predali do ďalekej cudziny.
V Bábolnej si postupne získal svojou znalosťou koní úctu a vážnosť a Uhorsko sa stalo jeho novou domovinou. K náplni jeho práce patrilo aj nakupovanie plnokrvníkov na Blízskom Východe, pretože bol viac ako rovnocenným partnerom arabských obchodníkov s koňmi.
Po jeho smrti sa novým veliteľom stal Tibor Pettkó-Szandtner, ktorý pochádzal z Pezinka.
Päťzáprah a sovietski vojaci
Typickým znakom pre miestny žrebčín je využívanie päťzáprahu - s tromi koňmi vpredu, dvoma vzadu. Nikde inde na svete sa tento spôsob zapriahania koní nevyužíva.
Chov koní v Bábolnej kulminoval v období druhej svetovej vojny, keď na siedmich miestach chovali vyše štyritisíc plnokrvníkov. Prežili vojnu, neprežili však vyčíňanie sovietskych vojakov, ktorí zrejme z pasie zo streľby na živé terče vystrieľali tri štvrtiny z nich. To znamenalo zdecimovanie skoro celého chovu, ktorý sa len ťažko obnovoval.
V súčasnosti tu chovajú 250 koní, chov je založený na deviatich plemenných žrebcoch a 53 kobylách.
Najúspešnejším koňom v pretekoch plnokrvníkov z miestneho chovu bol kôň Kincses, ktorý sa narodil v roku 1874. Stál na 54 štartoch a 54-krát zvíťazil. Tento úspech sa dosiaľ nepodarilo prekonať žiadnemu plnokrvníkovi.
Stajne aj park
Dnes sú priestory žrebčína prístupné verejnosti vopred ohláseným organizovaným skupinám. Ešte pred desiatimi rokmi tam mohli ísť len protokolárni hostia.
Celý komplex pozostáva z budovy bývalého kasína, kde je dnes múzeum.
Oproti cez ulicu sa prejde cez park k budovám tvoriacim pôdorysom skoro pravidelný štvorec, uzatvárajúci vnútorné nádvorie s prakovou úpravou. Parku dominuje bronzová socha koňa Shagya, zakladateľa úspešneho chovu. V budovách sú ustajnené arabské plnokrvníky, nad každým miestom je na tabuli napísané meno koňa a jeho rodokmeň.
Za sochou koňa Shagya je budova, kde je vystavených približne 20 kočov. Za touto budovou sa nachádza jazdiareň, ktorú denne využívajú na parkúrový tréning. Jazdia tu nielen profesionálni džokeji, možnosť zajazdiť si za poplatok však majú aj návštevníci žrebčína. Na nádvorí sa v parkovej zeleni nachádzajú busty osobností, ktoré sa zaslúžili o slávu miestneho žrebčína.
Pozoruhodnosťou je kamenná brána v pravej časti nádvoria, postavená na návrh Pettkó-Sandtnera, ktorá mu mala pripomínať Hornú bránu z jeho rodného Pezinka.
Cintorín koní
Priblžne tri kilometre od žrebčína sa rozprestiera park s drevenými stĺpmi, ktoré pripomínajú indánske totemy. Na tomto cintoríne je pochovaných približne štyridsať plnokrvníkov, ktoré najviac preslávili miestny žrebčín.
Peter Michalka
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 21.5.2011